Úvodník

 
  • Dekrét Apoštolskej penitenciárie o udeľovaní mimoriadnych odpustkov veriacim v aktuálnej situácii pandémie

    Udeľuje sa dar mimoriadnych odpustkov pre veriacich postihnutých chorobou Covid-19, bežne nazývanou koronavírus, ako aj zdravotníckym pracovníkom, rodinným príslušníkom a všetkým tým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom, aj modlitbou, o týchto starajú.
    „V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí“ (Rim 12, 12). Slová, ktoré napísal sv. Pavol Cirkvi v Korinte zaznievajú celými dejinami Cirkvi a usmerňuje zmýšľanie veriacich, ktorí čelia utrpeniu, chorobe a nešťastiu.
    Prítomná chvíľa, v ktorej sa teraz nachádza celé ľudstvo, ohrozované neviditeľnou a zákernou chorobou, ktorá už pred nejakou dobou mocne zasiahla do života všetkých a stala sa jeho súčasťou, deň za dňom vzbudzuje úzkostné strachy, nové neistoty a predovšetkým rozširuje fyzické i morálne utrpenie.
    Cirkev, podľa príkladu svojho božského Učiteľa, mala vždy na srdci pomoc chorým. Ako uviedol Ján Pavol II. zmysel ľudského utrpenia je dvojaký: „Je nadprirodzený, lebo je zakotvený v božskom tajomstve vykúpenia sveta; súčasne je aj hlboko ľudský, lebo človek v ňom nachádza seba samého, svoju ľudskosť, svoju dôstojnosť, svoje poslanie.“ (apošt. list Salvifici doloris, 31).
    V ostatné dni aj pápež František ukázal svoju otcovskú blízkosť a znovu zopakoval svoju výzvu neprestajne sa modliť za chorých na koronavírus.
    Aby všetci tí, čo trpia v dôsledku Covid-19, práve v tajomstve tohto utrpenia mohli objaviť „Kristovo vykupiteľské utrpenie“ (tamtiež 30), Apoštolská penitenciária, ex auctoritate Summi Pontifics, dôverujúc v slová Krista Pána a v duchu viery zvažujúc aktuálne prebiehajúcu epidémiu a jej prežívanie z pohľadu osobného obrátenia, udeľuje dar odpustkov  v zmysle nasledujúceho nariadenia.
    Udeľujú sa úplné odpustky veriacim postihnutým koronavírusom, z nariadenia zdravotníckej autority daným do režimu karantény v nemocniciach alebo vo vlastných bytoch, ak sa zrieknu pripútania k akémukoľvek hriechu a duchovne pripoja prostredníctvom komunikačných prostriedkov k sláveniu svätej omše, modlitbe svätého ruženca, k nábožnému sláveniu krížovej cesty alebo iným formám pobožností, alebo keď sa pomodlia aspoň Verím v Boha, Otče náš a pobožne budú vzývať Preblahoslavenú Pannu Máriu, obetujúc túto skúšku v duchu viery v Boha a lásky k blížnym, s úmyslom splniť náležité podmienky (sviatostnú spoveď, sväté prijímanie a modlitbu na úmysel Svätého Otca) hneď, ako to bude možné.
    Zdravotnícki pracovníci, rodinní príslušníci a tí, čo nasledujú príklad Milosrdného Samaritána, keď sa vystavujú riziku nákazy, pomáhajú chorým na koronavírus podľa slov božského Vykupiteľa: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov“ (Jn 15, 13), získavajú tento dal úplných odpustkov za rovnakých podmienok.
    Apoštolská penitenciária okrem toho ochotne udeľuje možnosť úplných odpustkov pri príležitosti aktuálnej svetovej epidémie aj tým veriacim, ktorí obetujú návštevu Najsvätejšej Sviatosti, eucharistickú adoráciu alebo aspoň polhodinové čítanie Svätého písma či modlitbu svätého ruženca, alebo vykonanie krížovej cesty, alebo modlitbu Korunky Božieho milosrdenstva za to, aby od Boha vyprosili skončenie epidémie, ako aj úľavu pre tých, čo sú ňou postihnutí a večnú spásu pre tých, ktorých si Pán povolal k sebe.
    Cirkev sa modlí za tých, ktorí nemajú možnosť prijať sviatosť pomazania chorých a viatikum, zverujúc Božiemu milosrdenstvu všetkých a každého jednotlivo na základe spoločenstva svätých a udeľuje veriacim v hodine smrti úplné odpustky, ak sú náležite disponovaní a pravidelne počas života sa modlili nejakú modlitbu (v tomto prípade Cirkev nahrádza zvyčajné tri požadované podmienky). Pre dosiahnutie týchto odpustkov sa odporúča použiť kríž s ukrižovaným Kristom alebo [jednoduchý] kríž (porov. Enchiridion indulgentiarum, 12).
    Preblahoslavená Panna Mária, Božia Matka a Matka Cirkvi, Uzdravenie chorých a Pomocnica kresťanov, naša Orodovníčka, nech pomáha trpiacemu ľudstvu, odvráti od nás zlo tejto pandémie a vyprosí nám všetky potrebné dobrá pre našu spásu a posvätenie.
    Tento dekrét platí bez ohľadu na akékoľvek iné odlišné nariadenie.
    Dané v Ríme v sídle Apoštolskej penitenciárie 19. marca 2020
    Mauro Card. Piacenza, hlavný penitenciár
    Krzysztof Nykiel,regent                                                        
                                                                Nóta Apoštolskej penitenciárie ohľadom sviatosti zmierenia v aktuálnej situácii pandémie
    «Ja som s vami po všetky dni» (Mt 28,20)
    Vážnosť aktuálnych okolností si žiada úvahu nad urgenciou a centralitou sviatosti zmierenia, spoločne s niektorými nevyhnutnými upresneniami tak pre laických veriacich, ako aj pre služobníkov povolaných sviatosť vysluhovať.
    Aj v čase šírenia Covid-19 je sviatosť zmierenia vysluhovaná podľa normy univerzálneho kánonického práva a podľa toho, čo je ustanovené v Ordo Paenitentiae.
    Individuálna svätá spoveď predstavuje riadny spôsob slávenia tejto sviatosti (por. kán. 960 CIC), zatiaľ čo rozhrešenie viacerým kajúcnikom súčasne, bez predchádzajúcej individuálnej spovede, sa nemôže udeľovať v inom prípade, než vtedy, keď hrozí blízke nebezpečenstvo smrti, niet dosť času na vypočutie spovedí jednotlivých penitentov (por. kán 961 § 1 CIC) alebo v prípade inej vážnej nevyhnutnosti (por. kán 961, § 1,2 CIC), ktorej posúdenie prináleží diecéznemu biskupovi, berúc do úvahy kritériá dohodnuté s ostatnými členmi biskupskej konferencie (por. kán 455, § 2 CIC); bez zmeny zostáva pre platné rozhrešenie nevyhnutnosť votum sacramenti zo strany jednotlivého penitenta, teda predsavzatia vyspovedať sa v patričnom čase z jednotlivých ťažkých hriechov, ktoré v danom okamihu nebolo možné vyznať (por. kán. 962, § 1 CIC).
    Táto Apoštolská Penitenciária sa domnieva, že – predovšetkým na miestach najviac zasiahnutých pandemickou nákazou, a až dovtedy, kým tento jav neustúpi – ide o prípady vážnej potreby, o ktorých hovorí vyššie spomenutý kánon 961, § 2 CIC.
    Každá ďalšia špecifikácia je zverená právom diecéznym biskupom, berúc vždy do úvahy najvyššie dobro spásy duší (por. kán. 1752 CIC).
    Ak by sa vyskytla náhla potreba udeliť sviatostné rozhrešenie viacerým veriacim spoločne, kňaz musí dať dopredu vedieť, nakoľko je to možné, diecéznemu biskupovi – a ak by nemohol, musí ho informovať čím najskôr (por. Ordo Paenitentiae, č. 32).
    V súčasnej pandemickej krízovej situácii prináleží diecéznemu biskupovi, aby indikoval kňazom a penitentom obozretné upozornenia, ktoré treba dodržať pri individuálnom slávení sviatostného zmierenia – ako jeho slávenie na vzdušnom mieste mimo spovedelnice, ustanovenie vhodnej vzdialenosti, používanie ochranných rúšok – zatiaľ čo bez zmeny zostáva absolútna pozornosť voči zachovaniu spovedného tajomstva a voči potrebnej diskrétnosti.
    Okrem toho, prináleží vždy diecéznemu biskupovi určiť na území svojej cirkevnej oblasti – a pomerne k úrovni pandemickej nákazy – prípady vážnej potreby, pri ktorých je dovolené udeliť spoločné rozhrešenie: napríklad pri vchode do nemocničných oddelení, kde sa nachádzajú hospitalizovaní veriaci, ktorí sa nakazili, a sú v nebezpečenstve smrti, využijúc v medziach toho, čo je možné, a s náležitou obozretnosťou prostriedky zosilnenia hlasu, aby rozhrešenie bolo počuť.
    Tam kde je to nevyhnutné a so súhlasom zdravotníckych úradov nech sa vyhodnotí potreba a vhodnosť ustanovenia skupín „mimoriadnych nemocničných kaplánov“, aj na dobrovoľníckej báze a s rešpektovaním noriem ochrany pred nákazou, aby bolo možné garantovať potrebnú duchovnú službu chorým a zomierajúcim.
    Tam, kde by sa jednotliví veriaci nachádzali v bolestnej nemožnosti prijať sviatostnú pomoc, nech sa pripomenie, že dokonalá ľútosť, vychádzajúca z lásky k Bohu, milovanému nadovšetko, vyjadrená v úprimnej prosbe o odpustenie (takej, akú je v danom okamihu penitent schopný vyjadriť) a ktorú doprevádza votum confessionis, teda dôrazné rozhodnutie pristúpiť k sviatostnej spovedi, keď to bude možné, dosahuje odpustenie hriechov, a to aj smrteľných (por. KKC, č. 1452).
    Práve v tomto čase Cirkev intenzívne zažíva spoločenstvo svätých, pozdvihuje k ukrižovanému a vzkriesenému Pánovi obety a modlitby, najmä obetu svätej omše, denne slávenej kňazmi, aj keď bez prítomnosti ľudu.
    Ako dobrá matka, Cirkev úpenlivo prosí Pána, aby bolo ľudstvo oslobodené od tejto pohromy, žiadajúc orodovanie Blahoslavenej Panny Márie, Matky milosrdenstva a Uzdravenia nemocných, i jej ženícha, svätého Jozefa, pod ktorého záštitou Cirkev vždy kráča vo svete.
    Nech nám najsvätejšia Panna Mária a svätý Jozef vyprosia hojné milosti zmierenia a spásy, v pozornom počúvaní Slova nášho Pána, ktorý opakuje celému ľudstvu: «Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh» (Žalm 46,11), «Ja som s vami po všetky dni» (Mt 28,20).
     
    Dané v Ríme, v sídle Apoštolskej Penitenciárie 19. marca 2020,
    na sviatok svätého Jozefa, ženícha Blahoslavenej Panny Márie, patróna univerzálnej Cirkvi.
     
    Mauro Card. Piacenza, hlavný penitenciár
    Krzysztof Nykiel,regent       
             

     

     

 

Obec Staškovce

2267Obec Staškovce vnikla v roku 1960 zlúčením Malých a Veľkých Staškoviec. Staškovce ležia uprostred Nízkych Beskýd v doline Chotčianky. Nadmorská výška v strede obce je 280 m.n.m. a v chotári 250 – 546 m.n. m. Mierne členitý povrch chotára tvoria flyšové vrstvy a svahové hliny. Prevláda súvislly les s porastom buka. Počet obyvateľov – 257 (k 31.12.2014). Rozloha – 845 ha. Hustota – 30 obyvateľov/km2. Okres – Stropkov. Kraj – Prešovský. V zlúčenej obci Staškovce bolo v roku 1970 – 337 obyvateľov. V obci sa nachádza Materská škola. V roku 2001 bola v obci zriadená gréckokatolícka farnosť. Pred Obecným úradom je pamätník občanom, ktorí zahynuli v 2. svetovej vojne. Starostom obce je Peter Gojdič. Ďakujeme obci za skvelú spoluprácu a dovolíme si povedať, že je nám vedenie tejto obce požehnaním.  Zobraziť web obce >>>